Zo Zlatej Idky
Najkratší a najviac frekventovaný výstupový chodník využívajú hlavne košickí turisti vďaka výhodnej autobusovej doprave. Vedú ich modré značky /M 82/ od konečnej autobusovej zastávky v hornej časti obce. Tie odbočujú pri kríži pod poštou v zákrute horskej cesty vpravo do svahu, pričom obchádzajú nižšie položené parkovisko. K horskej ceste sa opäť pripájajú pri jej druhej zákrute a spolu s ňou pozvoľným stúpaním vedú až k drevoskladu a križujúcej lyžiarskej zjazdovke. Tu opäť odbočujú vpravo po trase zjazdovky a väčším stúpaním prichádzajú k hornej stanici sedačkovej lanovky už na hlavnom hrebeni, kade vedú červené značky magistrály Cesty Hrdinov SNP. V týchto miestach už sa pred nami vynára vrcholové temeno Kojšovskej hole. Miesto sa nazýva Limba podľa skupiny límb na svahu. Nasleduje záverečný strmý výstup priesekom zvaným Golgota, prechod ponad zjazdovku a pred nami je čajovňa Erika (bývalá Katka) s možnosťou oddychu a občerstvenia. Chodník pokračuje už miernym stúpaním okolo studničky (Mojžišove pramene) cez križujúce sa najvyššie lyžiarske vleky do trávnatého sedla medzi Kojšovskou a Zlatoidskou horou. Po ľavej strane zbadáme gréckokatolícky kríž, vpravo sa vypína už celkom blízko objekt meteorologickej radarovej stanice s chatou VODS. Za dobrých podmienok vidno odtiaľ Vysoké Tatry. Cesta schádza o niekoľko metrov poniže na severný svah Kojšovskej hole a o 10 minút schádza k chate Erike. Celá výstupová trasa je dlhá 5,5 km, má prevýšenie 510 m a dá sa prejsť za 2 hodiny.
Z Kojšova
Výstup zo severnej strany z malebnej podhorskej obce Kojšov je po značkovaných chodníkoch dosť komplikovaný. Z obce treba vystúpiť po modrých značkách (trasa č.2826 – M 76) smerujúcich cez Perlovú dolinu do Kojšova, najskôr do sedla zvaného Vŕšok. Pri výstupe, ktorý trvá 40 minút, sa otvára nádherný výhľad na protiľahlú bralnatú Folkmarskú skalu. Z Vŕšku po červenom turisticky značkovanom chodníku začína vlastný výstupový chodník (0907) až na vrchol Kojšovskej hole. Cesta smerujúca na juh najskôr obchádza zo severozápadnej strany Striebornú, prechádza cez ďalšiu priehybu Pod lazíkom na lúčnatú Lebedovú roveň, ďalej po vrstevnici lesom až k lokalite „Pri obrázku“. Strmším stúpaním vyjdeme ku kóte 923 a po úzkom už bočnom hrebienku na rovinatú čistinku Murvašku pri kóte 870. Potom začína druhý strmý výstup až nad horný okraj ihličnatého lesa, ktorý sa však dá obísť oblúkom cestou vpravo (tento úsek je však neznačkovaný). Postupne začínajú hôľnaté vrcholové lúky bohato porastené čučoriedím. Posledný úsek je krajinársky najhodnotnejší. Vedie hôľnatým hrebeňom Ždiaru zväčša popri ľavom okraji súvislého lesa s krásnymi výhľadmi na západnú stranu, kde dominuje členité pohorie Volovských vrchov. Za skupinou svahových balvanov (bočná kóta 1183,8) prechádza chodník cez posledné sedielko a vysoko nad záverom doliny Poľovníckeho potoka (vľavo) vystúpi zakrátko od severu na vlastný vrchol Kojšovskej hole. Asi 300 m nad spomínaným sedielkom odbočuje zo značkovanej cesty vpravo v čučoriedí vyšliapaný chodníček traverzujúci priamo do sedla pred chatou Erika. Celý výstup trvá 3 hodiny pričom prekonáva výškový rozdiel 780 m.
Tento pomerne dlhý a dosť namáhavý výstup je možné si skrátiť neznačkovanou lesnou cestou. Je vhodný pre turistov, ktorí sa vedia orientovať podľa mapy a tohto popisu. Z Kojšova vychádzajúca cesta vedie okolo obecného úradu juhozápadným smerom dolinou Jedlinského potoka k čistinke s drevoskladom (tzv. Kramerova lúka). Za ňou pokračuje popri potoku k miestu, kde odbočuje táto cesta cez potok doľava. Tu treba odbočiť vedľajšou lesnou cestou vpravo. Tá v niekoľkých malých zákrutách a stálym stúpaním vychádza na bočný hrebeň k odpočívadlu „Pri obrázku“, kde nadväzuje na červený turisticky značkovaný chodník opísaný v predchádzajúcom odstavci. Touto skratkou sa ušetrí takmer 1 hodina výstupu po turistických značkovaných chodníkoch. Výstup trvá 1,5 hodiny.
Z Prakoviec
Hladká, elegantná kupola Kojšovskej hole najviac láka z údolia Hnilca. Najpoužívanejším priamym východiskom z doliny sú Prakovce alebo železničná zastávka Gelnica – zastávka (bývalá Mati-Ida Huta). Z prakoveckej železničnej stanice (Prakovce zastávka) nás povedú žlté značky asi 15 minút po hlavnej ceste k východnému okraju obce. Od zastávky Gelnice – zast. a detského sociálneho ústavu prejdeme po moste cez Hnilec na hlavnú cestu a po nej vpravo po niekoľkých minútach k spomínaným žltým turistickým značkám. Stúpajúca dosť široká cesta (trasa 2726) vchádza najskôr na otvorenú poľanu Hutno a potom stálym s o niečo väčším stúpaním s niekoľkými zákrutami pekným ihličnatým lesom juhovýchodným smerom, kde po 1 hodine a 30 minútach od východiska, do sedielka bočného hrebeňa. Za ním sa pripája na hlavnú horskú cestu vystupujúcu Perlovou dolinou na chatu Erika zo severu. Je tu bývalá horáreň, lesná škôlka a drevosklad. Táto lokalita sa nazýva Izbica (bývalý Zimmerplatz). Zatiaľ čo modré turistické značky pokračujú po hlavnej ceste ďalej na Polianku, žltý turistický značkovaný chodník odbočuje vľavo bočnou dolinkou, na jej konci cez jarček a zemnou zvážnicou vystupuje širokou zákrutou na bočný hrebienok. Stúpanie sa zmierňuje pri zarastajúcich lesných čistinkách Redrichových lúk. Asi 400 m metrov nad nimi sa chodník pripája k hlavnej ceste, ktorú sme opustili pri Izbici a po nej o 1,5 km končí pri chate Erika. Celý výstup z Prakoviec na chatu Erika po žltých turistických značkách trvá 3 hodiny a 15 minút a má prevýšenie 755 m.
Všetky výstupové cesty sú v opačnom smere zostupové, pričom čas prechodu sa oproti výstupu skracuje približne o tretinu.
Do Kojšova vedú z Kojšovskej hole (od chaty Erika) aj dve neznačkované, miestnymi občanmi však najviac používané lesné zostupové cesty.
Cez Jedlinku
Táto cesta odbočuje z červenej turisticky značkovanej trasy č.0907 vedúcej na Vŕšok už v sedle cca 200 m pred kótou 1184 na Pálenici (Ždiaru). Smeruje na bočný chrbát severne až severovýchodne. Pomerne miernym klesaním obchádza kótu 942 (Jedlinku) a vchádza na traverzujúcu širšiu lesnú cestu. Tu, kúsok poniže je v tieni lesa pekná poľovnícka chata Jedlinka. Lesná vozová cesta pokračuje okolo chaty stálym klesaním a v niekoľkých zákrutách o necelých 30 minút zostúpi k juhozápadnému okraju Kojšova. Celý zostup trvá približne 2 hodiny.
Najkratší a najviac frekventovaný výstupový chodník využívajú hlavne košickí turisti.
Priamo od vrchola Kojšovskej hole zostúpime popri ľavom okraji lesa do severného cípu holín cca 600 m od objektov radarovej stanice. Tam vchádza do lesa stará cesta, obchádzajúca druhý bočný chrbát severovýchodným smerom a miernym klesaním vyúsťuje na širokú lesnú cestu (asi 200 m pod ňou je čistinka s útulnou poľovníckou chatou Ždiar so studničkou). Spomínaná lesná cesta nás za 1 hodinu a 15 minút dovedie stálym miernym klesaním na juhovýchodný okraj Kojšova pri vyústení Poľovníckeho potoka do Rieky. Celý zostup trvá 2 hodiny a 15 minút.
