Prírodné bohatstvo a krásy Kojšovskej hole lákali našich predkov už odpradávna, hlavne pracovne. Medzi jej prvými návštevníkmi boli domorodí drevorubači, baníci, poľovníci, pastieri a zberači lesných plodín. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia začali objavovať krásy tohto horského velikána aj turisti a lyžiari. Na ich podnet v roku 1926 vybudovala gelnická odbočka Karpatského spolku pod vrcholom 1246 m vysokej Kojšovskej hole, na severnom svahu Zlatoidskej hory, prvú turistickú chatu. Názov Erika jej dali podľa bohatých porastov týchto kríčkov, ktoré pokrývajú takmer celú vrcholovú holinu.

V roku 1931 chatu podstatne rozšírili a v marci 1939, keď toto územie po korekcii štátnych hraníc pripadlo,  rovnako ako Košice Maďarsku, odovzdali košickým turistom. Na slávnostnom prevzatí chaty sa zúčastnilo vtedy okolo 350 turistov. V tom čase už stála  pod vrcholom Prednej holice ďalšia turistická chata, nazvaná po košickom kanonikovi Lájoška. K chate viedli dve horské prístupové cesty – z gelnickej strany z Perlovej doliny od Zimmerplatzu v predĺžení cez Polianku a okolo niekdajšej Redrichovej chaty, z košickej strany od Zlatej ldky v serpentínach po južných svahoch Zlatoidskej hory. Súčasný turistický chodník Cesta Hrdinov SNP začali budovať v roku 1940 a dokončili ho v roku 1942.

Konca vojny sa však chata nedočkala. 7. decembra 1944 bola po prudkých bojoch s partizánmi vypálená. Ostali po nej iba základy na mieste dnešného rezervoáru a skladu – cca 100 m od dnešnej chaty Erika pod cestou.

Po vojne už v roku 1945 dal gelnický odbor KST postaviť na konci prístupových ciest provizórnu útulňu so 16 posteľami, čo umožnilo  turistom podnikať aj viacdňové túry po hlavnom hrebeni Volovských vrchov s prenocovaním na chate. V roku 1946 začali za výdatnej pomoci košických turistov budovať novú chatu Erika. Do užívania ju odovzdali v roku 1949. V 50. a 60. rokoch minulého storočia bola správou chaty poverená vtedy známa chatárka Giza Makayová-Lebenská.

V pohnutom roku 1968 ju okupovali  Sovieti, ktorí tesne pod vrcholovou kótou postavili letecký navádzací systém. V 70. rokoch prevzalo chatu do správy podnikové zariadenie  VSŽ Košice – závod Údržba, ktoré chatu rozšírilo prístavbou a zmodernizovalo. Verejnosti odovzdali chatu koncom roku 1976. Lyžiarsky oddiel VSŽ v tom čase vybudoval aj čajovňu Katka ako aj lyžiarsky areál s vlekmi, zjazdovkami, SKI-servisom a bežecké okruhy. O prevádzku lyžiarskeho areálu sa vtedy staral Milan Jendrej z firmy JEMI s.r.o.. Na prelome tisícročia však došlo k zmene vlastníka a následnej stagnácii, v dôsledku čoho bola chata Erika pre cestovný ruch a širokú verejnosť uzavretá niekoľko rokov.