Kojšovská hoľa sa neraz stala dejiskom bojových udalostí v oboch svetových vojnách. Už počas vpádu maďarských boľševických vojsk v júni 1919 sa spolu s priľahlým hrebeňom Volovských vrchov nachádzala v operačnom priestore 32. pešieho pluku „Gardského“, v ktorom bojovali príslušníci československých legionárov. Členitý horský terén využili k vybudovaniu obrannej línie proti postupu nepriateľských jednotiek do Hornádskej kotliny. Pamiatkou na tieto boje sú miestami dodnes viditeľné pozostatky zákopov.

Za druhej svetovej vojny sa ešte stará chata Erika stala  základňou partizánov, ktorí odtiaľ podnikali úspešné  diverzné akcie proti fašistom a maďarským žandárom. V širšej oblasti Kojšovskej hole operovalo v roku 1944 viacero partizánskych oddielov. Boli to zväzky veliteľa Šukajeva, mjr. Martinova, kpt. Kvitinského, kpt. Sadilenka, Karaseva-Stepanova, Longvinenka, oddiel Klement Gottwald, oddiel  pokrokových nemeckých antifašistov „Ernst Thälmann“ z brigády „Stalin“, oddiely Vorošilova a Ivana Hrozného. V ich radoch bojovali proti fašistom aj partizáni z Gelnice a okolitých obcí. Pri ústupe nemeckých a maďarských vojsk pred Červenou armádou bola Erika 7.12.1944 vypálená. Na počesť a večnú pamiatku na týchto hrdinov boli po vojne odhalené pamätné tabule a postavené pamätníky pri príležitosti výročí SNP na priečelí chaty Eriky, na vrchole Kojšovskej hole a v zákrute horskej cesty zo Zlatej Idky na chatu Erika.

Na Kojšovskej holi sa stala i tragická letecká nehoda, ktorá však nesúvisí s  vojnovými udalosťami. Došlo k nej 13. mája 1938 približne o 11.25 hod. V ten deň odštartovala posádka lietadla  Letov Š-328 zo spišskonovoveského letiska na cvičný let. V priestore Kojšovskej hole však lietadlo v dôsledku poruchy motora havarovalo neďaleko vtedajšieho salaša  v dolnej časti Pálenice, pričom z dvojčlennej posádky pilot zahynul. Ako pamiatka na túto tragédiu sa zachovala vrtuľa, ktorá ako suvenír visela  v jedálni chaty na Prednej holici až do jej vypálenia 31.12.1944. Asi 150 m západne od zákruty horskej cesty zo  Zlatej Idky na  chatu Erika pri pamätníku SNP na nevýraznej vyvýšenine, ale už v severnej expozícii hrebeňa v lesnom poraste, je skrytý pamätník s nápisom APATHI s letopočtom 1832. Kovová doska je zasadená do skaly a pripomína správcu Gelnických mestských lesov, člena bývalého Karpatského spolku, ktorý na tomto mieste často sedával a nadchýnal sa pohľadom do doliny, kým ho ešte nezakrývali vrcholky stromov.