Táto na juhovýchod od Kojšovskej hole situovaná dolina nezachádza priamo k jeho vrcholu, pretože ju od neho oddeľuje úzky pruh hlavného Volovského hrebeňa. Dolinou preteká potok Ida,  patriaci už do povodia Bodvy. Pramení pod Bielym kameňom. Vodu zbiera aj drobnými ľavostrannými prítokmi z južnej strany Zlatoidskej hory. Potok niekedy nazývali Zlatonosná Ida. Bolo to v čase, keď ešte v koryte potoka ryžovali zlaté zrnká, vyplavené vodou z nadložia. Stopy po tomto ryžovaní sú badateľné miestami ešte aj dnes.

Idanská  dolina umožňuje hlavný prístup na Kojšovskú hoľu, pretože ňou vedie najviac frekventovaná cestná komunikácia  z metropoly východného Slovenska. Tá vstupuje do doliny dva kilometre za Hýľovom. Pôvodná cesta z Bukovca bola zaplavená vodami vodárenskej nádrže, ako rezervoár pitnej vody pre krajské mesto.

Z Hýľova schádza cesta k horárni s exotickým názvom Mexiko. Tesne za horárňou sa  po odbočení vpravo nachádza Hlboká dolina. O ďalšie dva kilometre na lúke pod Podkovou pracovníci železničného staviteľstva vybudovali vtedajší pioniersky tábor Železničiar. Povyše detského tábora, v lesnom zákutí, vyrástlo v doline potoka niekoľko rekreačných chát. V týchto miestach už možno pekne vidieť  hôľnaté temeno Kojšovskej hole.

Prichádzame do najnižšej časti Zlatej Idky – k niekdajšej samostatnej osade Réka. Asi kilometer odtiaľ vpravo v bočnej dolinke bola vybudovaná rekreačná chata VSŽ. Za Rékou odbočuje naša cesta vpravo do svahu a končí vo vyššie položenej Zlatej Idke, kde je aj zastávka autobusovej dopravy. Pri poslednej zákrute zabáča z tejto komunikácie vlastná horská cesta na chatu Erika. Na jej začiatku je záchytné parkovisko, od neho stúpa cesta v niekoľkých zákrutách až na hrebeň. Pôvodná lesná  cesta bola dobudovaná a rozšírená Východoslovenskými železiarňami (teraz U.S. Steel Košice) v spolupráci s lesnou správou ako prostriedok rozvoja vlastnej turistickej základne. Dĺžka cesty od Zlatej Idky až po chatu Erika je 7 km pri celkovom prevýšení 570 m. Cesta prechádza cez dva menšie jarčeky a pretína tak lyžiarsku zjazdovku, ako aj trasu sedačkovej lanovky. Odtiaľ je pekný pohľad do doliny Idy a na protiľahlú Kobyliu horu. Hlavný hrebeň Volovských vrchov dosahuje horská cesta v nadmorskej výške 1035 m necelý kilometer od Eriky. Tu sa pripája turistická magistrála Cesta hrdinov SNP, na ktorej sa v tejto časti pri zákrute nachádza pamätník partizánskeho odboja.

Dolina Idanského potoka, ktorú sme opustili za Rékou však pokračuje ďalej. Miestami je lemovaná zvyškami háld hlušiny z bývalej banskej činnosti. Za Rajštôlňou po pravej strane priamo pri ceste zbadáme pekne upravený portál štôlne Bräuner s medenou informačnou doskou zasadenou do priečelia vchodu do štôlne. Bolo to hlavné otvárkové, dopravné, vetracie a odvodňovacie banské dielo  západného revíru určené na ťažbu striebornej a antimónovej rudy. Dĺžka štôlne vrátane bočných chodieb dosahovala takmer 4 km. Štôlňa predstavuje aj výdatný vodný zdroj zachytený vodojemom s výbornou pitnou vodou.

Za Rajštôlňou sa nachádza posledné banícka osada Hutno, v súčasnosti s vkusne upravenými obytnými domami a záhradkami. V týchto miestach odbočuje cesta vpravo do Gmiňanskej doliny, na konci ktorej postavili už po vojne Hutné stavby Košice rekreačné stredisko s hotelom a zrubové chatky detského tábora Vatra. V roku 1965 pribudol lyžiarsky vlek Poma, ktorý neskôr nahradila sedačková lanovka. Hotel s pôvodným označením HS-EX sa premenoval na Šport. Toto údolné stredisko slúži hlavne v zime pre motorizovaných návštevníkov ako východzia lyžiarska základňa. K sedačkovej lanovke, ktorá je od hotela vzdialená  asi 600 m je prístup tiež z parkoviska pri Zlatej Idke. Peší presun trvá 16 minút. O baníckej histórii by vedeli rozprávať aj pozostatky štôlní bane Ludovika a Kumšt v závere Idanskej doliny, ktorej dĺžka od Bukoveckej nádrže až po záver pod Bielym kameňom je 13 km a na tejto vzdialenosti prekonáva výškový rozdiel takmer 500 m.

Horná časť Idanskej doliny patrí do hygienického pásma ochrany vodných zdrojov III. stupňa. Pri šachtovom objekte bane Ludovika sa nachádza chránené nálezisko mloka vrchovského.