Až ku Kojšovskej holi zabiehajú tri dlhé doliny, ktoré sú zároveň hlavnými prístupovými komunikáciami do tejto časti Volovských vrchov. Zo severu je to Perlová dolina a dolina Rieka a na južnej strane dolina Idanského potoka.

Perlová dolina je dlhá, úzka a scenéricky malebná dolina vklinená medzi ďaleko k severu vybiehajúcim bočným chrbtom, vychádzajúcim z hlavného hrebeňa, resp. z Kojšovskej hole. Dolina má severojužný smer a je vytvorená Perlovým potokom, ktorý pramení pod Bielym kameňom a vlieva sa do Hnilca.

Celá dolina je v dolnej časti bohatá na železnú rudu, ktorá sa v minulosti ťažila v niekoľkých banských revíroch a zariadeniach, po ktorých ostali  iba veľmi malé stopy. Ešte v roku 1883 pracovalo v doline 12 hámrov. Patrili najmä príslušníkom dvoch rodín – Valkovcom a Stretkovcom. Na začiatku 20. storočia pod vplyvom výkonnejšej a lacnejšej hromadnej strojovej výroby hámorníctvo zaniklo, ale zvyšky hámrov sa sporadicky zachovali. Sú to neveľké stavby z lomového kameňa so sedlovými strechami kryté väčšinou iba plechovou alebo šindľovou strechou.

Vstup do doliny je neďaleko železničnej stanice Žakarovce. Zo štátnej cesty Margecany – Gelnica tu do doliny zabočuje užšia asfaltová cesta, prechádzajúca dvoma baníckymi osadami – Kovalom a Kyselom. Touto tzv. Kovalskou cestou vedie aj modrý turisticky značkovaný chodník v dĺžke asi 1,5 km vychádzajúci z Gelnice a vystupujúci z Kysela popri Striebornom jarku cez Vŕšok do Kojšova. Cesta lemovaná po pravej strane vysokými smrekmi pokračuje popri ľavom brehu potoka. Voľnejšie priestory vyplňujú aluviálne lúky, miestami zastavané pôvodnými baníckymi domami, mnohými už prerobenými na drevenice či rekreačné chalupy. Za Terezínskym jarkom, ktorý sa vlieva povyše, nás upúta zarastajúca halda hlušiny bane Markus. Pri nej sa ešte zachovala správna budova banského objektu a v súčasnosti tu prosperuje píla. Vlastná šachta bane je skrytá povyše v lese. Poslednou baňou, kde končí periodický autobusový spoj, je baňa Karola. Baníckou osadou Markus končí aj riedko zastavaná rekreačná časť Perlovej doliny. Nasleduje horáreň Ščurko a nad ním ohradený vodný zdroj s odberom pitnej vody pre Gelnicu, na ktorý nadväzuje dlhý úsek hygienického pásma ochrany I. a II. stupňa. Neďaleko odbočujú širšie  lesné cesty – vpravo na Zenderling, vľavo úvozom do Kojšova.

Pri odbočkách je možné osviežiť sa dobrou pramenitou vodou zo studničiek a oddýchnuť si na odpočívadlách s vyhradeným miestom na kladenie ohňa a posedenie. Voda Perlového potoka je v týchto miestach čistá a obsahuje najzdravšie prostredie pre chov pstruhov. Dolina sa zužuje, koryto potoka začína mať divokejší ráz, objavujú sa menšie kaskády, povrch údolného alúvia je roklinatý z banských závalov a eróznej činnosti. Romantickú krásu Perlovej doliny zvýrazňovali ešte v minulom storočí ďalšie  pekne upravené studničky, oddychové lavičky a informačné tabule s textom a náčrtmi, krásne svedectvo jemnosti a ohľaduplnosti tunajších lesníkov voči prírode, ale aj ľuďom. Žiaľ, táto starostlivosť v poslednom čase upadá, chýbajúce prístrešky a tabule zívajú prázdnotou, mnohé odpočívadlá  boli časom zničené.

Za Pánikovým a Brezinkovým jarkom, pritekajúcimi zľava, zhruba na ôsmom kilometri od východiska sa dolina rozdvojuje. Vľavo odbočuje Veľká Perlová dolina, vpravo pokračuje Malá Perlová dolina. Toto miesto sa volá Korunka.

Veľkou Perlovou dolinou, ktorá zabieha tesne pod Kojšovskú hoľu, preteká potok Tokáreň, prameniaci vo východnom úbočí hole (tzv. Viničkový jarok). Dolinou prechádza spočiatku úzka lesná vozovka až do lokality Kulišne, kde sa mení na prašnú lesnú cestu, končiacu pri manipulačnej búdke a spodnej časti bývalého lyžiarskeho vleku. Zo záveru Tokárne je možné vystúpiť strmým chodníkom lesom a čistinkami na hôľnaté stráne Ždiaru a Pálenice a popri zvyšku salaša  až na chatu Erika. Hlavná asfaltka pokračuje od Korunky Malou Perlovou dolinou asi 2 km na juhozápad k bývalej horárni Zimmerplatz (Izbica). Nad ňou je lesná škôlka. Tu križuje dolinu žltý turisticky značkovaný chodník z Prakoviec na chatu Erika. Od Izbice sú do Prakoviec iba 4 km, pešia cesta trvá 1 hodinu a 15 minút.

Asi 1 km nad Izbicou sa otvára väčšia čistinka s drevoskladom. Na jej západnej strane sa zachovala stará turistická drevená chata (búda) Polianka, na opačnej strane cesty stojí už nová Polianka, rekreačná chata lesnej správy s prístreškom, ohniskom a upravenou studničkou. Hlavná cesta tu opúšťa koryto potoka a veľkým oblúkom vystupuje nad Žliabkami až k chate Erike.

Celá Perlová dolina je dlhá 10 km, cesta na chatu Erika je dlhá  15 km s prevýšením 800 m. Peší výstup trvá cca 5 hodín. Cesta je bezprašná, široká v priemere 4,5 m. Asi 3 km pred chatou Erika prechádza do prašného úseku, ktorý je však spôsobilý na prejazd terénnymi vozidlami. Je vhodnou cyklotrasou pre horské bicykle.